📍 Fiji

Fidži je ostrovný štát v Tichom oceáne. Skladá sa z dvoch hlavných ostrovov a viacero malých ostrovčekov, Monuriki bude známe tým z Vás, ktorí s úžasom sledovali Toma Hanksa, ako sa snaží spolu s Wilsonom prežiť v “divočine.

Na to, aby sa bežný smrteľník dostal na Fidži, treba poriadný balík peňazí. Predsa len Fidži nieje za rohom.

ALE…

Pohľad na google obrázky priezračnej azúrovej vody, nádherných tropických pláži, úžasného jedla, podmorského sveta a dobrosrdečných, vždy vysmiatých domorodcov z tejto krajiny Vás možno prinúti, hodiť si do prasiatka o čosi viac mincí (čítaj zelených papierikov) aby ste sa aj Vy, mohli pochváliť nachytaným “bronzom” z krajiny, ktorá uchvátila niekoľko svetových celebritiek.

Je ťažké uveriť, že pred vyše 150 rokmi by Vás domorodci najradšej spapali, a teraz Vám s úsmevom na tvári núkajú na privítanie kavu, teda kavou to nazývajú oni, vyzerá to skôr ako špinavá dažďová voda, ktorá vymyla príbytky celej dediny, a chutí podobne (dúfam, že si toto žiaden Fidžíčan neprečitá). Chutí, či nechutí, exli sme to s úsmevom všetci. Domorodci totiž sľubujú, že ihneď po dopití sa dostaví pocit uvoľnenia. Dostavil, nieje sa čomu čudovať, tento nápoj s rastliny piper methysticum ma totižto omamné účinky – a tie pociťujeme. Ktovie čo by sa dialo s nami, keby kanibalizmus na Fidži pretrvával…

Nepolemizujem…

Fidži sme si za tých 7 dní naozaj užili. Presvedčili sa o tom aj majitelia hotela kedy sme im na konci dovolenky vyplatili náš účet z baru. Dodnes sa čudujeme ako sme si stihli “zarobiť” účet vyšší ako celá dovolenka keď všetci zamestnanci hotela fungovali na miestnom “fidži taaaaajm” Teda na čase, kedy hodinky nehrajú žiadnu rolu, prídem vtedy, keď tam budem, obslúžim Vás vtedy, keď budete mať naliate, večeriate potom, čo to kuchár uvarí. Netrvalo dlho, tento ich (zlo)zvyk sme si osvojili a z naplánovaných každodenných aktivít sme za celý ten týždeň stihli, ehm, 4.

1.Návšteva mesta Nadi

Nadi je tretie najväčšie mesto na Fidži, množstvo turistov si toto mesto vyberá ako bod, odkiaľ sa loďou vyberie na ďalšie ostrovy. Na každom rohu sa to mihá obchodíkmi so suvenírmi a usmievajucími miestnymi, ktorí Vám núkajú rôzne aktivity. My sme si nenechali ujsť príležitosť navštíviť naozaj farebný SRI SIVA SUBRAMANIYA SWANI temple. Tento najväčší hinduistický chrám nieje najväčší iba na Fidži, je to dokonca najväčší hinduistický chrám na južnej pologuli.

2. Výlet na Mystery Island

Jednodňový výlet na MYSTERY ISLAND kde sme mali možnosť ochutnať mieste špeciality pripravované priamo pred našimi očami, a kde si miestni nenechali ujsť príležitosť naservírovať nám ich miestnu špecialitu Kavu.

3. Lautoka a miestny trh

Druhé najväčšie mesto Fidži má prezývku SUGAR CITY, preto, lebo sa tu nachádza najviac polí, kde rastie cukrová trstina. My sme navštívili miestny trh, kde sme za pár drobných ochutnali exotické ovocie. Potúlali sme sa mestom a snažili zapadnúť medzi miestnych. Z Lautoky sme sa miestnym autobusom odviezli späť do hotela. Prekvapil nás fakt, že šofér autobusu nám vystavil VIP lístok drahší o dolár, ale rozdiel medzi tým obyčajným a VIP sme hľadali márne.

4. Beachcomber Island a deň plný vodných športov

Beachcomber bol jednoznačne ostrov, ktorý nám najviac utkvel v pamäti. Krásna priezračná voda, ticho, jemný piesok a neskutočné veľa možnosti na rôzne vodné športy. Ako prvé sme skúsili snorkling, prvý ponor a my sme nestíhali jasať nad tou nádherou. Tri metre pod vodou a pod nami iný SVET, taký pokojný, čistý, šťastný, kde si rybičky plávali kade tade a strácali sa nám v nádherných farebných koráloch. Pokojný morský svet sme vymenili za trochu adrenalínu na vodnom skútri. Prešli sme si ostrov dookola a zistili, že je naozaj maličký. Zato nádherný.

Aby toho nebolo málo, na vodný „banán“ nás nahovoril jeden miestny vtipálek, ktorý nám tvrdil, že nás povozí tak, že budeme viac vo vode ako na banáne. Stávku prijímame, plní odhodlania nasadáme na banán nestihneme prediskutovať našu stratégiu a prásk do vody. Kapitán lode sa od smiechu hádzal po zemi a my sme neverili aké to mal jednoduché. Keď sme takto ako hrušky popadali minimálne 5 krát úsmev kapitána kdesi unikol, asi preto, že nám trvalo neskutočne dlho sa na ten banán vyštverať. Nad taktikou, ktorú potom „kapitán“ ako sa sám nazýval zvolil, dnes už len neveriacky krútim hlavou. Po našom xtom páde kedy sme sa nevedeli na banán vyštverať kapitán skričal „šaaaarks, šaaaaaarks“ ČOOO? stotina sekundy a všetci štyria sme ako prikovaný sedeli na banáne. Nemusím Vám ani hovoriť, že ďalších pár minút sa mu nepodarilo zhodiť nás, ani keď skúšal akékoľvek triky. Ani vysvetlenie, že na Fidži sa žraloci (okrem tých malých koralových) nenachádzajú nestačilo na to, aby sme nášmu kapitánovi odpustili.

BULA!