Mumbai

Opäť skoré ranné vstávanie. Ale vzhľadom na zmenu plánu, že sa z Jaipúru nebudeme presúvať späť do Dilli, ale ostaneme jednu noc extra v Jaipúre, sa to dá zvládnuť. Nevadí nám ani fakt, že nám letenky z Dilli prepadli; radi sme si ich prebookovali z Jaipúru a ušetrili tak cca 4-5 hodín cesty do Dilli.

Tentokrát sme sa rozhodli presunúť sa letecky. Letenky spoločnosti Vistara stáli 113 € pre dvoch na dvojhodinový let, mimochodom spoločnosťou ktorú vlastní Singapore Airlines, takže hádam to bude kvalita.

Do Mumbaja (alebo Bombaja; obe názvy sa používajú paralelne. Bombaj je bežne používaný v medzinárodných kontextoch alebo staršími generáciami, zatiaľ čo Mumbaj je oficiálny a preferovaný názov v Indii a odráža snahu o národnú identitu po koloniálnej ére) prichádzame pred 8:00. Našťastie náš „luxusný“ hotel Victoria Park má voľnú izbu, a my sa pred objavovaním Mumbaja môžeme dospať.

Popoludní plní síl vyrazíme do ulíc. Prvá zastávka s prázdnym bruchom smeruje do Leopold Café – najstaršej kaviarne v Mumbaji, ktorá funguje od roku 1871. Ako inak, aj tu si dávame chicken tikka masala. S plným bruškom odchádzame objavovať prvú historickú pamiatku: Gateway of India, kde nás ako obvykle sprevádza tisícka ďalších turistov, ktorí si prišli pre fotku Gateway of India, ale odchádzajú s tými našimi. Aj ja si myslím, že tie naše fotky sú krajšie. Vedľa sa nachádza historický hotel The Taj Mahal, v ktorom žiaľ nebyvame.

Po ceste do hotela sa zastavujeme v Chhatrapati Shivaji Maharaj Vastu Sangrahalaya, známe aj ako Prince of Wales Museum, ktoré je jedným z najvýznamnejších múzeí v Mumbaji a bolo založené v roku 1905. Múzeum je zasvätené indickému umeniu, histórii a kultúre, pričom jeho zbierky obsahujú viac ako 50 000 artefaktov, ktoré sme si stihli pozrieť za rekordne rýchly čas.

Pred hotelom sme si pozreli niekoľko kriketových zápasov, ktoré sa odohrávali na ulici s plnou premávkou, čo očividne indickým športovcom vôbec nevadilo.

Druhú deň objavujeme najvačšiu pradelnu v Bumbaji –  Dhobi Ghat je ikonické miesto, ktoré slúži ako vonkajšia práčovňa už viac než storočie, sa nachádza v blízkosti stanice Mahalaxmi a je to najväčšia práčovňa pod šírym nebom na svete. Pracujú tu stovky ľudí, ktorí perú, sušia a žehlia oblečenie v tradičných kamenných nádržiach. Väčšina prania pochádza z hotelov, nemocníc a iných komerčných zariadení v meste.

Našou druhou zastávkou malo byť miesto Third Wave pri stanici Mahim Junction, no vzhľadom na to, že som ho zadala nesprávne do Uberu, ocitáme sa v kaviarni v blízkosti pláže Girgaon Chowpatty na Marine Drive. Túto príležitosť využívame na objavovanie, no náš dohodnutý tour po najväčšom indickom slume rušíme, a mne sa z nejakého zvláštneho dôvodu uľavilo. Popravde, veľmi sa mi tam nechce.

Miestna pláž je šok. Bordel, odpadky, voda ako bahno… Viem, som v Indii, ale neviem si predstaviť, že by som si do tej vody namočila hoci len milimeter kože.

Po opaľovaní na plážičke – žartujem odchádzame do shoping centra s názvom Phonenix Palladium kde sa v priebehu pár minút prechádzame medzi najluxusnejšími značkami sveta. Tomuto sa kultúrny šok ani nedá nazvať. Skrátka mi to tu proste nepatrí, a byť bohatý v Indii je viac utrpenie ako radosť. Neviem ako sa cítia indovia ktorý sa cez špinavé ulice plné chudoby vracajú v Givenci handrách s Rolexami na rike do ich domov, ktoré su paradoxne na juhu Bumbaja a tejto ceste sa nevyhnú…