📍Nórsko

Moje dobrodružstvo nekončí, teraz ma čaká najväčšie. Vyjsť na skalu. Z diaľky vidím, ako sa slečna pri pohľade na uzučký chodník vedúci k skale vracia a záporne kýve hlavou. Ďalší chalan sa snaží prehovárať svojho kamaráta, že ak sa nepozrie dole, je to celkom v pohode.

IDEM, nejdem, idem, NEJDEEEM, idem?, Nie nejdem…

Nahadzujem ruksak na plece a pomaly sa poberám s výčitkami dole. Sakra, veď nie som srab. Či? Dám to? Či? Neviem. Míňam tlieskajúcu rodinku, ktorej člen práve s úsmevom na tvári pózuje zo skaly. Skúsim to.

Svoj foťák dávam Nemcovi a pre istotu pri ňom nechávam aj svoj ruksak, ak by náhodou, tak vo vnútri nájde adresu, kde ho v prípade potreby môže… No NIČ. IDEM.

Pomaličky, s nôžkami ako želatína a privrenými očami kladiem jednu nohu za druhou a robím mini krôčiky bližšie a bližšie na skalu. STOJÍM. Ja tu fakt stojím? Áno,stojím. Škerím sa na Nemca z každej strany, akoby mi práve niekto oznámil, že som vyhrala bilión eur. Ten mi síce nik nedal, ale pocit, že som prekonala svoj obrovský strach z výšok, je na nezaplatenie.