📍 Shangai 🗓31.5.2010

Stať sa celebritou v akomkoľvek meste v Číne nie je vôbec náročné. Byť celebritou, ale je to náročné, mám to odskúšané.Veľkosť našej hviezdy rástla, keď klesal počet obyvateľov v meste, kde sme sa nachádzali.

Našou zastávkou pri objavovaní Šanghaja bolo aj Expo, ktoré sa konalo presne v čase, keď sme tam boli aj my. Prezentáciu 190 krajín na jednom mieste si Číňania nenechali ujsť, o tom svedčia aj konečné návštevné čísla. Expo v Šanghaji počas celého trvania navštívilo 73 miliónov návštevníkov, prevažne z Číny, a nás dve – blondínka a modrooká.

Zatiaľ čo sme my fotili krásne pavilóny krajín, Číňania fotili nás. Na začiatku to bola zábava, našlo sa pár odvážlivcov, ktorí si k fotografii pýtali aj náš autogram. Veľakrát sme miesto objavovania stáli a pózovali do rodinného albumu. Kto vie, koľko rodín má môj portrét zvečnený v obývačke na stene?

S pribúdajúcimi hodinami v Expo aréne rástol aj počet návštevníkov a klesala ich slušnosť. Často sme mali zrkadlovku pri nose a nepomohli ani prosby o trošku priestoru. Zábava skončila potom, keď som len tak tak dobehla na toaletu, pretože som po ceste rozdávala cerila zuby do foťákov, mobilov a asi aj kalkulačiek.

Koniec, ak budú chcieť fotografiu, budú si musieť zaplatiť! Na tabuľku som si napísala cenu, za ktorú som ochotná pózovať, a počet záujemcov rapídne klesol na nulu.

Mysleli sme si, že týmto sa naša situácia vyriešila, netrvalo to však dlho. V rade do pavilónu sa do mojich očí zadívala staršia pani tak, že som mala pocit, akoby sa mi dostala až „do očí“. Ja som mala šťastie, Veronika prišla o pár svojich blond vlasov potom, čo si tá pani potrebovala overiť, či nemá náhodou parochňu. Po tejto skúsenosti sme objavovanie Expo skrátili a vrátili sa do hotela, kde naša hviezda aspoň na chvíľu zhasla.